No takže by som mal napísať niečo o tábore. Napriek všetkej snahe si nepamätám na prvé dni veľmi podrobne. Viem, že sme čakali na dosky a popritom hrali hry (vlastne sme obidve tieto činnosti robili naraz). Potom prišiel deň, keď nám KONEČNE doviezli krajinky. Rýchlo sme dokončili tábor, aby vyzeralo všetko, jak má byť. Postavili sme tiež futbalové ihrisko, bobíka. No a potom už naplno začal táborový život, etapovka. Nasledoval prvý táborák, dostali sme tričká, na ktoré sme si zaznačovali jednotlivé víťazstvá v etapách.Tábor ohľadom smiešnych nástupov, chodenia mimo značiek a iné (6. - 23. 7. 2006)
No takže by som mal napísať niečo o tábore. Napriek všetkej snahe si nepamätám na prvé dni veľmi podrobne. Viem, že sme čakali na dosky a popritom hrali hry (vlastne sme obidve tieto činnosti robili naraz). Potom prišiel deň, keď nám KONEČNE doviezli krajinky. Rýchlo sme dokončili tábor, aby vyzeralo všetko, jak má byť. Postavili sme tiež futbalové ihrisko, bobíka. No a potom už naplno začal táborový život, etapovka. Nasledoval prvý táborák, dostali sme tričká, na ktoré sme si zaznačovali jednotlivé víťazstvá v etapách.
Táto výprava by mala mať podtitul "Kto sa vie lepšie nudiť". Písal som o nej asi 3 mesiace neskôr, preto mi prepáčte, ale nepamätám si všetko detailne, takže si možno dačo budem vymýšľať. Neviem ako to, ale všetci sme sa zišli o 16:30 na AS. Asi viete, že sme šli do dosť veľkého zapadákova - Čiernej Lehoty.
Hmm, čaute! Dnes sa dozviete, čo sa vlastne dialo na cyklovýprave, na ktorú sme sa vybrali na čele s VEĽKÝM Johanom. Stretli sme sa o deviatej na Loki. Po polhodine sme sa vybrali okolo Johnyho domu, kde sme išli po mapu, na Alpinku. Johny šiel vpredu, taže padali hlášky typu: "Fabóóó, a ty vieš, aké je najrýchlejšie auto na Slovensku???" "Hej, Aviáá!" "A nepripomína ti ju Johny?!" "Ta kus hééj."
Bola to všetko dosť veľká sila a to už na začiatku, keď sme sa dozvedeli, že budeme cestovať autobusom. Veď sami si viete predstaviť pohadzovanie a natriasanie sa v niečom, čo bolo postavené ešte za komunistov (keď sa všetko robilo na 120%). Ale posúďte sami.
Tááák. A opäť máme za sebou jednu tradičnú oddielovú akciu. Myslím, že toto podujatie nepotrebuje veľký komentár, tak len pre neinformovaných: úlohou každého účastníka bolo zviazať šesť uzlov (5 základných - to sú tie, čo sú v NOVÁČIKOVI okrem osmičkového a namiesto toho bola dračia slučka) za čo najkratší čas normálne aj naslepo.
Keď som sa v ten osudný deň prebudil (síce trochu nevyspatý, ale predsa), bol som nekonečne šťastný, že ideme na 1. jarnú oddielovú výpravu. Bolo cítiť jar a všetko nasvedčovalo, že bude krásny deň. Prišiel som na stanicu, kde už čakalo zopár ľudí, medzi nimi aj Horčík, čo ma dosť potešilo.
Zdravím všet... Ale nie. Takto sa zdraví niekto iný. Tak napríklad: Čaute! Nóó to je už lepšie. Ale k veci. Mám napísať dačo o Dubovici, tak píšem. Na ŽSR sme sa zgrupli približne načas. A predstavte si, bolo nás jedenásť. Všetci sme mali pribalené veci na výrobu pterodaktylov, či šarkanov abo takých dajakých drakov.
No bolo asi skoro ráno a my sme šli do Medzeva. V tom valale nám autobus zdrhol a ďalej sme museli ísť peši. Po chvíľke takejto činnosti sme došli ku stohu slamy, takže Janči urobil pár akčných fotiek a šlo sa ďalej. Stále sme stúpali, lebo sme sa chceli dostať na Vtáči vrch či takú nejaku chmáru.
Táto výprava by sa mala volať Ako sme sa chceli ísť člnkovať, alebo výlet do Leteckého múzea. V tú nedeľu sme sa na stanici stretli všetci, ktorí sme prišli (zopár chalanov, prevažne zdravé jadro oddielu, a 4x Jano v rôznych podobách).
Tááák! Píšem tento článok a počúvam Pink Floyd. No! Ako iste viete, tak máme za sebou oslavu 15. výročia od založenia oddielu. Tak si trošku priblížime toto naše stretnutie, na ktoré prišlo pomerne dosť veľa ľudí. Ale pekne po poriadku.