Keď som sa v ten osudný deň prebudil (síce trochu nevyspatý, ale predsa), bol som nekonečne šťastný, že ideme na 1. jarnú oddielovú výpravu. Bolo cítiť jar a všetko nasvedčovalo, že bude krásny deň. Prišiel som na stanicu, kde už čakalo zopár ľudí, medzi nimi aj Horčík, čo ma dosť potešilo.
Asi o osem minút neskôr prišiel Johny a o ďalších sedem minút (dúfam, že veľactený čitateľ ocení autorovu snahu o zaznamenanie priebehu akcie s čo najvernejšími časovými údajmi) sme sa presunuli k autobusu, ktorý tam ešte nebol (táto logická chyba bola vytvorená schválne). Keď sme už stáli v rade na lístky a niektorí z nás už boli v buse, pribehol istý M. R. - Ž, ktorý opäť štandardne meškal.
Vystúpili sme v Rudníku a vybrali sme sa ku Kaplnke sv. Anny. Cestou sme ešte ako správni skauti s Horčíkovou pomocou identifikovali stopy vlka a srnky, pričom sme došli k záveru, že obidva tieto divé zvery tadiaľ prešli pred viac ako desiatimi hodinami, teda nie sme priamo ohrození na živote. Pod tlakom týchto udalostí sme došli vo veselej nálade ku kaplnke. Tam sme sa najedli, pričom istý M. R. - Ž opäť štandardne otravoval. Nasledovala menej extrémna hra a keďže obe družstvá hrali zápalisto ako keby mali vyhrať, viacerí sa vyváľali po zemi. Ďalšia hra bola viac náročná na sústredenie, bola totiž zameraná na morzeovku a išla do oddielového bodovania. Pri tom sme mnohí (vrátane mňa) zistili, že naše znalosti nie sú nič moc (alebo sú nič moc?). Prvý bol Billy, druhý a tretí bol Swysht a Peťo. Hra Nummer zwei bola behačka a taktiež na zapamätávanie si štvormiestnych čísel. Medzitým Horčík so Žabom pripravili takú vec, aby sa tí, ktorí to ešte nevedia, naučili rozumieť azimutom. Išli sme po trojiciach alebo po dvojiciach. Ja som bol s Marekom a so Seventym a sprevádzal nás istý M. R. - Ž, ktorému sa veľa veci nepáčilo a stále nás poháňal, že ideme pomaly. Išli sme totiž poslední a mali sme jemný časový SKLZ (stredne krátky, lineárny orientovaný a prispôsobený, no proste sme meškali a VŽ - Veľké Ž sa bálo, že nestihneme bus). Po úspešnom absolvovaní tejto špeciálne upravenej trasy a vylúštení kľúčového slova sme sa urýchlene vydali na odchod.
Akonáhle sme sa dostali na severnú stranu kopca, začalo brodenie snehu. Pätnásť minút od zastávky začalo pršať. Nováčikovia sa naučili jedenásty bod skautského zákona v praxi, ale aj tak sme nezmokli. V autobuse sme sa rozlúčili a postupne sme sa rozišli.
A ešte zopár zaujímavých postrehov: Táto výprava bola vlastne akokeby družinová výprava Bobrov, pretože okrem Horčíka a Johnyho boli (alebo sú) všetci z družiny Bobrov.
Pri písaní tohto článku som zistil, prečo má Horčík prezývku Mg.
Vystúpili sme v Rudníku a vybrali sme sa ku Kaplnke sv. Anny. Cestou sme ešte ako správni skauti s Horčíkovou pomocou identifikovali stopy vlka a srnky, pričom sme došli k záveru, že obidva tieto divé zvery tadiaľ prešli pred viac ako desiatimi hodinami, teda nie sme priamo ohrození na živote. Pod tlakom týchto udalostí sme došli vo veselej nálade ku kaplnke. Tam sme sa najedli, pričom istý M. R. - Ž opäť štandardne otravoval. Nasledovala menej extrémna hra a keďže obe družstvá hrali zápalisto ako keby mali vyhrať, viacerí sa vyváľali po zemi. Ďalšia hra bola viac náročná na sústredenie, bola totiž zameraná na morzeovku a išla do oddielového bodovania. Pri tom sme mnohí (vrátane mňa) zistili, že naše znalosti nie sú nič moc (alebo sú nič moc?). Prvý bol Billy, druhý a tretí bol Swysht a Peťo. Hra Nummer zwei bola behačka a taktiež na zapamätávanie si štvormiestnych čísel. Medzitým Horčík so Žabom pripravili takú vec, aby sa tí, ktorí to ešte nevedia, naučili rozumieť azimutom. Išli sme po trojiciach alebo po dvojiciach. Ja som bol s Marekom a so Seventym a sprevádzal nás istý M. R. - Ž, ktorému sa veľa veci nepáčilo a stále nás poháňal, že ideme pomaly. Išli sme totiž poslední a mali sme jemný časový SKLZ (stredne krátky, lineárny orientovaný a prispôsobený, no proste sme meškali a VŽ - Veľké Ž sa bálo, že nestihneme bus). Po úspešnom absolvovaní tejto špeciálne upravenej trasy a vylúštení kľúčového slova sme sa urýchlene vydali na odchod.
Akonáhle sme sa dostali na severnú stranu kopca, začalo brodenie snehu. Pätnásť minút od zastávky začalo pršať. Nováčikovia sa naučili jedenásty bod skautského zákona v praxi, ale aj tak sme nezmokli. V autobuse sme sa rozlúčili a postupne sme sa rozišli.
A ešte zopár zaujímavých postrehov: Táto výprava bola vlastne akokeby družinová výprava Bobrov, pretože okrem Horčíka a Johnyho boli (alebo sú) všetci z družiny Bobrov.