Obávam sa, že popri ostatných vianočných udalostiach táto patrila k tým smutnejším. Bolo to 21.12. na GTA (presne tam, kde tohtoročný karneval).
Stretlo sa tu niekoľko skautov a roverov z nášho zboru a zopár významných ľudí z Východoslovenskej skautskej oblasti: Xavier (zástupca oblastného vodcu), Mufo (bývalý vodca oblasti), Orim, Andy (Aliho dcéra, bývalá vodkyňa 1. oddielu skautiek), Sova. Prišiel aj Oskar (vodca 74. zboru) a Ferdo.
Ali bol kedysi okresným vodcom, po zrušení okresov pracoval pre Východoslovenskú oblasť, vydával príručky a pomáhal, kde sa dalo (viac o ňom tu). Zomrel pred dvoma rokmi na pľúcnu chorobu. Tohto roku si vyslúžil vysoké skautské vyznamenanie, ktoré si prišla prevziať jeho manželka, p. Táňa Straková.
Stretnutie otvoril Johny pár vetami, potom nasledoval príhovor, v ktorom Orim napísal to najdôležitejšie z Aliho života. Čítala som ho ja, ale keďže som išla naostro a videla som to prvýkrát v živote, nebolo to jednoduché, pretože Orim je napoly Moravák a mal tam veľa bohemizmov (so slovom „politického klimatu“ som si narýchlo neporadila, priznávam sa). No ale to sa v tej tichej atmosfére zrejme stratilo. Nasledovalo samotné odovzdanie vyznamenania, o ktoré sa postaral Xavier, a pri ktorom máloktoré oko zostalo suché. Potom sme si pozreli 15-minútové video natočené na Oskarovej oddielovke, kde Ali hral na gitare a všetkých zabával. Pekné a zároveň dojímavé a plné spomienok...
Ďalší program bol už len neformálny, človek si mohol pokecať s ľuďmi z oblasti, ktorých dlho nevidel, dačo zjesť, vypiť. Ľudia sa postupne vytrácali, ostali len naši skautíci – servisáci, ktorí poupratovali a po chvíli zmizli tiež.
Úvodný príhovor, ktorý napísal Orim, znel takto:
Sestry a bratia,
zišli sme sa na mimoriadnom stretnutí niekdajších a súčasných činovníkov Slovenského skautingu Východoslovenskej oblasti, aby sme dôstojným spôsobom odovzdali vyznamenanie "Služba skautingu" rodine brata Juraja Straku - Aliho, ktoré mu udelilo in memoriam Náčelníctvo Slovenského skautingu za mimoriadne zásluhy v hnutí.
Brat Ali už dávno predtým, než sa stal skautom, inklinoval ku skautingu, o ktorom sa len dočítal a počul o ňom. Preto aj so skupinou chlapcov s rovnakou túžbou založil foglarovský klub Smelí pardáli a chodili do prírody. Koncom júna 1970, keď skauti košických oddielov pripravovali v Čermeli vo výrobni drevených paliet lesného závodu materiál (okrajky) na podsady stanov do tábora, prihovorili sa im dvaja z klubu - Juraj Straka a Fero Lang. Prejavili záujem stať sa skautmi. A hneď na druhý deň vstúpili do 2. oddielu. No bol to začiatok ich skautovania pred koncom skautingu.
V septembri po tábore sa mali skautské oddiely "integrovať" do Pioniera. No neintegrovali sa a všetky košické oddiely ukončili činnosť. Skautovalo sa nejakú dobu v utajení a potom v rôznych trampských skupinách - ale to už nebol skauting.
Napriek tejto kratučkej dobe činnosti prirástol skauting bratovi Alimu k srdcu. Po zmene politickej klímy v deväťdesiatom roku bol jedným z iniciátorov obnovy skautingu v Košiciach.
Prešiel viacerými funkciami od zástupcu vodcu oddielu cez člena okresnej rady, inštruktora Ústrednej lesnej školy po člena oblastnej rady a na všetkých týchto postoch usilovne pracoval napriek svojej vážnej chorobe, s ktorou bojoval silou vôle a s veselou mysľou. Napokon sa venoval skautskej odbornej spisbe a histórii východoslovenského skautingu. Odviedol pre skauting veľa užitočnej práce, ktorú náčelníctvo ocenilo udelením vyznamenania "Služba skautingu".
Stretnutie otvoril Johny pár vetami, potom nasledoval príhovor, v ktorom Orim napísal to najdôležitejšie z Aliho života. Čítala som ho ja, ale keďže som išla naostro a videla som to prvýkrát v živote, nebolo to jednoduché, pretože Orim je napoly Moravák a mal tam veľa bohemizmov (so slovom „politického klimatu“ som si narýchlo neporadila, priznávam sa). No ale to sa v tej tichej atmosfére zrejme stratilo. Nasledovalo samotné odovzdanie vyznamenania, o ktoré sa postaral Xavier, a pri ktorom máloktoré oko zostalo suché. Potom sme si pozreli 15-minútové video natočené na Oskarovej oddielovke, kde Ali hral na gitare a všetkých zabával. Pekné a zároveň dojímavé a plné spomienok...
Ďalší program bol už len neformálny, človek si mohol pokecať s ľuďmi z oblasti, ktorých dlho nevidel, dačo zjesť, vypiť. Ľudia sa postupne vytrácali, ostali len naši skautíci – servisáci, ktorí poupratovali a po chvíli zmizli tiež.
Úvodný príhovor, ktorý napísal Orim, znel takto:
Sestry a bratia,
zišli sme sa na mimoriadnom stretnutí niekdajších a súčasných činovníkov Slovenského skautingu Východoslovenskej oblasti, aby sme dôstojným spôsobom odovzdali vyznamenanie "Služba skautingu" rodine brata Juraja Straku - Aliho, ktoré mu udelilo in memoriam Náčelníctvo Slovenského skautingu za mimoriadne zásluhy v hnutí.
Brat Ali už dávno predtým, než sa stal skautom, inklinoval ku skautingu, o ktorom sa len dočítal a počul o ňom. Preto aj so skupinou chlapcov s rovnakou túžbou založil foglarovský klub Smelí pardáli a chodili do prírody. Koncom júna 1970, keď skauti košických oddielov pripravovali v Čermeli vo výrobni drevených paliet lesného závodu materiál (okrajky) na podsady stanov do tábora, prihovorili sa im dvaja z klubu - Juraj Straka a Fero Lang. Prejavili záujem stať sa skautmi. A hneď na druhý deň vstúpili do 2. oddielu. No bol to začiatok ich skautovania pred koncom skautingu.
V septembri po tábore sa mali skautské oddiely "integrovať" do Pioniera. No neintegrovali sa a všetky košické oddiely ukončili činnosť. Skautovalo sa nejakú dobu v utajení a potom v rôznych trampských skupinách - ale to už nebol skauting.
Napriek tejto kratučkej dobe činnosti prirástol skauting bratovi Alimu k srdcu. Po zmene politickej klímy v deväťdesiatom roku bol jedným z iniciátorov obnovy skautingu v Košiciach.
Prešiel viacerými funkciami od zástupcu vodcu oddielu cez člena okresnej rady, inštruktora Ústrednej lesnej školy po člena oblastnej rady a na všetkých týchto postoch usilovne pracoval napriek svojej vážnej chorobe, s ktorou bojoval silou vôle a s veselou mysľou. Napokon sa venoval skautskej odbornej spisbe a histórii východoslovenského skautingu. Odviedol pre skauting veľa užitočnej práce, ktorú náčelníctvo ocenilo udelením vyznamenania "Služba skautingu".
