Brat Juraj Straka - Ali bol dlhoročným košickým skautom. V čase, keď ešte na Slovensku neboli skautské zbory rozšírené, (ale existovali okresy), bol istý čas aj okresným vodcom (teraz už nie sú ani okresy, ani okresní vodcovia). Náš okres združoval vtedy prvý, druhý, tretí, siedmy a deviaty oddiel.
(Vodkyňou prvého dievčenského oddielu bola Aliho dcéra Andy. Jej oddiel oficiálne zanikol v roku 2001.) Približne raz za mesiac sa konali okresné rady v klubovni 3. alebo 7. oddielu, ktoré viedol Ali. Keď sa v roku 2000 zmenil organizačný poriadok SlSk, okres zanikol a vytvorili sa z neho dva zbory: náš, 68., ktorý združoval prvý, tretí, siedmy, deviaty a novovzniknutý štvrtý vlčiacky oddiel. A 74. zbor, ktorý vznikol z druhého oddielu skautov a vodcom ktorého je už dlhé roky brat Oskar Schiffler.
Potom sme sa už s Alim stretávali zriedkavejšie, pretože začal pracovať na úrovni Východoslovenskej oblasti. Je autorom niekoľkých brožúrok pre radcov a vodcov, spísal dejiny skautingu v Košiciach, bol v redakčnej rade starého časopisu Skaut (predchodcu dnešného Skauta - Explorera) i časopisu Východoslovenský skaut, pomáhal pri organizácii rôznych oblastných akcií a pod. a niekoľko rokov mal funkciu zástupcu oblastného vodcu.
Ali dlho trpel pľúcnou chorobou, kvôli ktorej bol aj operovaný. Zomrel vo veku 52 rokov 15.11.2005. Pohreb sa konal tri dni nato v košickom krematóriu.
Na pohrebe sa zúčastnili:
- za 68. zbor: Johny (Ján Vinter), Juhása (Jana Vinterová), Lucia Šuleková, Kirké (Klára Maceková), Rudy (Richard Kuna), Makak (Roman Bognár), Horčík (Miro Görcsös), Ferdinand Brossmann, Bohumil Kaman, Laco Sasák,
- za 74. zbor: Oskar Schiffler, Orim (Mirko Jízdný),
- za Východoslovenskú oblasť: Veľký Medveď (Martin Raškovský - oblastný vodca), Unkas (Oliver Vafek), Mufi (Jozef Mikloš - bývalý oblastný vodca),
- v posledných rokoch neregistrovaní košickí skauti: Šaman (František Knapík), Dobroduh (Gejza Legen) a ďalší...
Posledná rozlúčka
Pohreb bol smutný, ale veľmi pekný (lebo aj pohreby môžu byť pekné!). Ali bol skaut telom a dušou, na to sa nedalo zabudnúť ani tu. Laco Sasák - člen kapely Veslári, v ktorej roky hrával aj Ali, rozprával s husľami v ruke o tom, čo všetko spolu prežili a v jeho smútočnom príhovore sa slovo "skaut" skloňovalo neustále. Vtedy som si uvedomila jednu vec: že skauting je skutočne životný štýl. Keď ním človek žije, musí to z neho vyžarovať na všetky strany, aj keď nie je rovno fanatik. Skauting je taký silný fenomén, že sa pre svojich verných členov stáva charakteristickým prívlastkom. Asi tak, ako keď povieme: "Jožo je lenivý" alebo "Peťo je silný". Rovnako môžeme povedať: "Ďuro je skaut." A páčilo sa mi, že Laco nemal najmenšie zábrany vykričať to všetkým zúčastneným, bez ohľadu na to, že to bol pohreb, bez ohľadu na to, že tam sedeli (okrem hŕstky skautov) jeho príbuzní, susedia, kolegovia, staré babky a dedkovia, ktorí možno ani slovu skaut celkom nerozumejú. Laco pochopil, že sa to jednoducho z prejavu nedá vynechať. Nedá sa.
Ali bude všetkým chýbať. Aj nám, ktorí sme ho poznali, aj Vám, ktorí ste ho nepoznali. Pre košický a východoslovenský skauting urobil veľmi veľa. Na to nesmieme nikdy zabudnúť. A ja verím, že nezabudneme.
Potom sme sa už s Alim stretávali zriedkavejšie, pretože začal pracovať na úrovni Východoslovenskej oblasti. Je autorom niekoľkých brožúrok pre radcov a vodcov, spísal dejiny skautingu v Košiciach, bol v redakčnej rade starého časopisu Skaut (predchodcu dnešného Skauta - Explorera) i časopisu Východoslovenský skaut, pomáhal pri organizácii rôznych oblastných akcií a pod. a niekoľko rokov mal funkciu zástupcu oblastného vodcu.
Ali dlho trpel pľúcnou chorobou, kvôli ktorej bol aj operovaný. Zomrel vo veku 52 rokov 15.11.2005. Pohreb sa konal tri dni nato v košickom krematóriu.
Na pohrebe sa zúčastnili:
- za 68. zbor: Johny (Ján Vinter), Juhása (Jana Vinterová), Lucia Šuleková, Kirké (Klára Maceková), Rudy (Richard Kuna), Makak (Roman Bognár), Horčík (Miro Görcsös), Ferdinand Brossmann, Bohumil Kaman, Laco Sasák,
- za 74. zbor: Oskar Schiffler, Orim (Mirko Jízdný),
- za Východoslovenskú oblasť: Veľký Medveď (Martin Raškovský - oblastný vodca), Unkas (Oliver Vafek), Mufi (Jozef Mikloš - bývalý oblastný vodca),
- v posledných rokoch neregistrovaní košickí skauti: Šaman (František Knapík), Dobroduh (Gejza Legen) a ďalší...
Posledná rozlúčka
Pohreb bol smutný, ale veľmi pekný (lebo aj pohreby môžu byť pekné!). Ali bol skaut telom a dušou, na to sa nedalo zabudnúť ani tu. Laco Sasák - člen kapely Veslári, v ktorej roky hrával aj Ali, rozprával s husľami v ruke o tom, čo všetko spolu prežili a v jeho smútočnom príhovore sa slovo "skaut" skloňovalo neustále. Vtedy som si uvedomila jednu vec: že skauting je skutočne životný štýl. Keď ním človek žije, musí to z neho vyžarovať na všetky strany, aj keď nie je rovno fanatik. Skauting je taký silný fenomén, že sa pre svojich verných členov stáva charakteristickým prívlastkom. Asi tak, ako keď povieme: "Jožo je lenivý" alebo "Peťo je silný". Rovnako môžeme povedať: "Ďuro je skaut." A páčilo sa mi, že Laco nemal najmenšie zábrany vykričať to všetkým zúčastneným, bez ohľadu na to, že to bol pohreb, bez ohľadu na to, že tam sedeli (okrem hŕstky skautov) jeho príbuzní, susedia, kolegovia, staré babky a dedkovia, ktorí možno ani slovu skaut celkom nerozumejú. Laco pochopil, že sa to jednoducho z prejavu nedá vynechať. Nedá sa.
Ali bude všetkým chýbať. Aj nám, ktorí sme ho poznali, aj Vám, ktorí ste ho nepoznali. Pre košický a východoslovenský skauting urobil veľmi veľa. Na to nesmieme nikdy zabudnúť. A ja verím, že nezabudneme.
