Vítam vás, deti veľmi zamestnaného prázdninového typu… Alebo, ešte raz, prepačte. Zdravíčko!
Alebo…rovno k veci... Nachádzam sa na autobusobej zastávke pri Jumbe, obklopená trojkármi, Maruškou, Kirké (to akože zastúpenie deviatky) a sedmičkou... Keďže sa už nikto neukázal, o pár minút v hojnom počte (ktorý zaistili trojkári) nastupujeme do busu, smer Kavečany.
Potom nasleduje N-kilometrová túra na miesto činu pod Sivecký vrch, kde sa to všetko malo odohrať. Keď sme sa dotúrovali, čakalo nás milé prekvapenie – vĺčatká a Ivka! Tie zatiaľ urobili oheň, teda sa rovno mohlo začať ,,jesť“. Čo to znamená ,,jesť“? To znamená, že dobrých pár hodín do seba tlačíte všetko, čo ide okolo, pardón ,,ide“ je zlý pojem – letí, to bude vhodnejšie. Pour exemple: zľava-Vamex pečivo (to sa nezaprie), Disco, cukríky, keks a tuším aj Bebe. Sprava – druhé Disco, polomáčané oplátky (Opávia), zemiaky, čokoláda, oriešky a neviem čo všetko ešte... Nakoniec sme sa kompletne prejedení zvalili na karimatere neschopní akéhokoľvek pohybu. Doslova. Keďže som už spomenula, že pohyb bol rázne zamietnutý, prišlo na hry logického rázu. Presné názvy vám nepoviem, lebo na moju mozgovú kôru bolo priveľa aj sa sústrediť, aj si pamätať, ako sa čo volá. Téda, presunieme sa o pár chvíľ ďalej a nachádzame sa na obnovosľubovom mieste vo veľkom kruhu s rukami vztýčenými v skautskom pozdrave a odriekavajúc skautský sľub. Poviem vám, bol to zážitok perfektný. (Celá obnova bola trochu dlhšia, ale pokúšala som sa ju už opísať nezainteresovaným a boli to dosť nesúvislé vety, tak vás nebudem motať.) Sľub sa konal v trojkárskej forme (ak neviete, aká to je, v nováčikovi nájdete všetko;)).Na úplný záver sme sa ešte rad radom popodpisovali na listinu, ktorú sme neskôr zakopali pod strom... Ale nepredbiehajme...
Po obnove sľubu sme mohli ísť spať, jesť alebo byť hyperaktívni. Ja som tú prvú možnosť nemala dopriatu, teda viem, čo sa dialo. Dialo sa spievanie, spievanie a občas aj jedenie.
Pak asi okolo štvrtej ráno sme pobudili tých šťastlivcov, ktorým sa zaspať podarilo a začali sme šľapať na vrchol Sivca. Bola to fuška, ale krátka, takže sme to zvládli za pomerne krátky čas. A potom sme už len museli čakať. Počas čakania sa objavovali teórie, že východ je na opačnej strane ako sa pozeráme alebo ako dlho by kto padal do náprotivného jazera... Aj keď sme boli optimisti, slniečko sa neukázalo. Poslalo nám iba ružové zore a zimu. Keďže sme videli, že nič z toho, ešte nám Kirké, Ivka a Indy prečítali o storočnici a pobrali sme sa nadol ku teplým spacákom a... jedlu. Tam dole kto chcel, jedol, kto chcel, spal a kto nechcel ani jedno ani druhé, robil to, čo uznal za vhodné. O dve-tri hodiny asi o ôsmej sme ešte urobili na seba pamiatku – ovešali sme strom (brezu,tuším) kameňmi s prianiami skautingu na ďalších 100 rokov. Next sme sa pobalili, ešte zakopali sľubovú listinu a už len pokračovali na autobus. Ešte stojí za poznámočku, že šofér jazdil nejako divne, lebo nám komplet všetkým prišlo zle.
A toť vsjo.
Po obnove sľubu sme mohli ísť spať, jesť alebo byť hyperaktívni. Ja som tú prvú možnosť nemala dopriatu, teda viem, čo sa dialo. Dialo sa spievanie, spievanie a občas aj jedenie.
Pak asi okolo štvrtej ráno sme pobudili tých šťastlivcov, ktorým sa zaspať podarilo a začali sme šľapať na vrchol Sivca. Bola to fuška, ale krátka, takže sme to zvládli za pomerne krátky čas. A potom sme už len museli čakať. Počas čakania sa objavovali teórie, že východ je na opačnej strane ako sa pozeráme alebo ako dlho by kto padal do náprotivného jazera... Aj keď sme boli optimisti, slniečko sa neukázalo. Poslalo nám iba ružové zore a zimu. Keďže sme videli, že nič z toho, ešte nám Kirké, Ivka a Indy prečítali o storočnici a pobrali sme sa nadol ku teplým spacákom a... jedlu. Tam dole kto chcel, jedol, kto chcel, spal a kto nechcel ani jedno ani druhé, robil to, čo uznal za vhodné. O dve-tri hodiny asi o ôsmej sme ešte urobili na seba pamiatku – ovešali sme strom (brezu,tuším) kameňmi s prianiami skautingu na ďalších 100 rokov. Next sme sa pobalili, ešte zakopali sľubovú listinu a už len pokračovali na autobus. Ešte stojí za poznámočku, že šofér jazdil nejako divne, lebo nám komplet všetkým prišlo zle.
A toť vsjo.
