Všetko sa to odohralo 22. apríla 2006 pri Alpinke. Bola slnečná teplá sobota (prvá za túto jar) a my, teda tretí, siedmy a deviaty oddiel + vĺčatá + kysackí skauti, sme sa stretli na Lokomotíve. Išli sme osláviť Deň skautov.
Po príchode na miesto činu sme si zahrali zopár hier. Práve sme sa zoznamovali aj so skautmi z Kysaku (pridali sa k našim oslavám), keď tu zrazu sme počuli piskot, ktorý nám oznamoval nástup. Začalo sa vysvetľovanie pravidiel a zložité delenie do pätnástich štvorčlenných družstiev. Ešte zopár inštrukcií a začalo sa súťažiť.
Disciplín bolo trinásť: Otec Furat, Živý koberec, Drndy, Omar a Fatima, Otrokyňa, Fínska cesta, Hlavolamy, Pavučina, Rytiersky súboj, Karavána, Exkalibur, Makarón a úloha, pri ktorej ste museli vyliezť na strom a zapískať na píšťalke... matne tušíme, že sa to volalo Minaret. Našťastie bolo pekné počasie, čo sa odzrkadlilo aj na našich výkonoch a náladách.
Keď už väčšina skupín dosúťažila a organizační ľudia išli vyhodnocovať celú súťaž, zorganizovali sme si nejaké akčné hry. Stihli sme iba dve kolá British buldogu, ale ani sa nečudujem, bolo nás tam naozaj hodne (!). Po tejto násilnej hre nastala dlho očakávaná chvíľa... Vyhodnotenie našej snahy a aktívnosti. Ehm... výsledky si celkom pamätáme, nie, a tak to bude fakt stručné. Z pätnástich súťažiacich družstiev uhádlo správne konečné heslo štrnásť. Prestížny titul VÍŤAZ ARISTA 2006 získalo družstvo, v ktorom bola naša sestra Mery, ďalší ľudia by radi zostali v anonymite (to znamená, že neviem kto bol s Mery v družstve; víťazi sú na fotke).
Po odovzdaní cien a blahoželaniach sme si zbalili svoje veci a uhladili sme po sebe stopy. Johny nám povedal, že toto podujatie má za úlohu spoznávanie iných členov nášho zboru aj iných zborov a oddielov, a myslím že sa to v celku podarilo.
Disciplín bolo trinásť: Otec Furat, Živý koberec, Drndy, Omar a Fatima, Otrokyňa, Fínska cesta, Hlavolamy, Pavučina, Rytiersky súboj, Karavána, Exkalibur, Makarón a úloha, pri ktorej ste museli vyliezť na strom a zapískať na píšťalke... matne tušíme, že sa to volalo Minaret. Našťastie bolo pekné počasie, čo sa odzrkadlilo aj na našich výkonoch a náladách.
Keď už väčšina skupín dosúťažila a organizační ľudia išli vyhodnocovať celú súťaž, zorganizovali sme si nejaké akčné hry. Stihli sme iba dve kolá British buldogu, ale ani sa nečudujem, bolo nás tam naozaj hodne (!). Po tejto násilnej hre nastala dlho očakávaná chvíľa... Vyhodnotenie našej snahy a aktívnosti. Ehm... výsledky si celkom pamätáme, nie, a tak to bude fakt stručné. Z pätnástich súťažiacich družstiev uhádlo správne konečné heslo štrnásť. Prestížny titul VÍŤAZ ARISTA 2006 získalo družstvo, v ktorom bola naša sestra Mery, ďalší ľudia by radi zostali v anonymite (to znamená, že neviem kto bol s Mery v družstve; víťazi sú na fotke).
Po odovzdaní cien a blahoželaniach sme si zbalili svoje veci a uhladili sme po sebe stopy. Johny nám povedal, že toto podujatie má za úlohu spoznávanie iných členov nášho zboru aj iných zborov a oddielov, a myslím že sa to v celku podarilo.
