Ahojte, moji milí. Určite tušíte, o čom tu budem teraz písať. Pre tých, ktorí ešte stále nie, tak o trojdňovke. Áno, konečne nastal čas na trojdňovku, pretože ja som už mala taký deficit, že až. A asi som nebola sama.
Skrátka, v piatok sme sa (asi 16 ľudí) stretli na autobusovej stanici. Keďže chata Zálom je v blízkosti Ružína, nemuseli sme ísť vlakom. Pre niekoho radosť, pre iných smútok. Takže keď sme po asi polhodinovej ceste autobusom vystúpili na odbočke na chatu, dali sme sa do šľapania. Nebolo to nič moc ako v Dubovici, človek by povedal, že trochu náročnejšia prechádzka.
No to som asi trochu prehnala, asi tak ľahšia túra, niečo medzi tým. Keď sme došli na chatu, bolo nám povedané, že kľúče prídu neskôr, pretože ich prinesie Kirké a Lucia Š spolu s hrncami. Autom, samozrejme. Keď prišli, z auta vyskočil aj Hugo, vždy večné dieťa labrador. Zatiaľ čo my sme vchádzali do chaty a vyberali si postele, on sa už stihol vyváľať v bahne. Nevadí, veď do nedele blato opadá. Snáď. O chvíľu nasledovala večera v znamení Čo si si priniesol, to budeš mať. Ale keďže skaut je tvor spoločenský, my sa vždy o všetko podelíme. Po večeri nasledovala hra na tajných agentov. Bolo to fakt super. A ešte som zabudla povedať, že na chate netiekla teplá voda a nešla ani elektrina, takže to bolo po večeroch veselé, ale super. Taká malá príprava na tábor.
Na druhý deň to nebolo o nič horšie. Ráno rozcvička, raňajky, hygiena, proste klasika. Dopoludňajší program bol geocache (Kirkin názov Zálom-cache). Každá dvojica si mala vymyslieť svoj geocache, nájsť mu miesto, vymyslieť súradnice a ukryť ho. A potom sme mohli hľadať geocache ostatných tímov. Bolo to dosť akčné, v niektorých prípadoch. Nasledoval obed. Sólo mal guláš, ktorého tri deci stáli 150 Sk, pretože vysokohorská prirážka, a zase nás pochytil čechizmus, takže to fakt vyzeralo ako na nejakej horskej chate. Popoludní sa začala etapovka. Tento rok to bude o poklade na Striebornom jazere. VOM nám zahrala scénku z Divokého západu, priamo rozhovor medzi Ryšavým Cornelom a jeho kumpánmi. Rovno zo Saloona vypchatého supa. To ste mali vidieť. V prvej etape sme sa vydali hľadať papiere, ktoré sme mali poskladať do obrázka. Večer pri táboráku sme dostali nové indiánske mená a vymysleli sme zároveň aj mená pre svoje kmene - Apasvovia, Deti jarného ohňa a Divé mustangy (akože kone). Deň sme ukončili spievaním pri "super-skvelej" gitare (prepáč Ivka, musela som to spomenúť).
V nedeľu sme sa pobalili, poupratovali, v druhej etape sme lovili bizóny a zdierali sme ich z kože, ktorú sme veľmi výhodne predávali. Ešte sme si stihli zahrať schovky, napapkať sa, zamkli sme chatu a odišli sme domov.
Have nice day.