Ako aj mnohokrát predtým, stretli sme sa skoro ráno na železničnej stanici. No jedna vec, bola trošku netradičná. Nebola sobota, ale utorok. Sviatok práce, 1.máj. 29ka nás tentokrát nevyniesla do Kavečian, ale na Bankov. Tam, po krátkej hádke na tému: Kto je lepší v minigolfe, sme sa vybrali smerom na Kamenný hrb.
Cesta šla veľmi pomaly, pretože sa počas nej hrala etapa. Úlohou bolo, získať čo najviac rastlinných vzoriek z okolitej prírody bez toho, aby boli videní členmi druhej skupinky. Snaha bola ak veľká, že niektorí pomedzi zbieraním aj zabúdali chodiť. Až potom to vzali do rúk Indy s Marekom, a mali ste vidieť, ako sme zrazu zrýchlili. (Veď troška násilia, ešte nikomu neuškodila). Tak sme sa teda dostali na hrb, kde sme si zajedli. A opäť boli palacinky(!!!). Po dojedení a vyhodnotení etapy, sme si vzhľadom na nie príliš teplé počasie zabehali. Hrala sa upgradeovaná naháňačka s chvostami. Keď sme sa do sýtosti vyšantili pokračovali sme smerom na Jahodnú. Ako si tak ideme predbehnú nás jedni turisti, potom druhí, tretí... šli sme tempom a la chromý slimák. Neskôr sa k tomu pridalo i to, že sa cestou zbierala žihľava na čajík, ktorý sme si plánovali robiť na nasledujúcej družinovke a hrali sme tuším aj Indiánov. Ale po mnohých vetách typu: „Veď si švihnite!!!“, „Nesoplite sa tam vzadu!!“ a „My tam snáď dnes nedôjdeme....“ sme sa po dlhej útrapnej ceste konečne ocitli v cieli – na Jahodnej.
Mali sme dokonca približne hoďku k dobru, tak sme sa ešte najedli, pohojdali, vybláznili na preliezkach, alebo len tak povaľovali. Niektorí uprednostnili komerčnejšiu zábavu a za ťažké prachy si zaskákali na trampolíne. Ale viac sme už toho nestihli, lebo odchod autobusu sa blížil. Nastali ešte zmätky ktorom tarifnom pásme to vlastne sme, ale ujo vodič niektorým jedincom doplatok láskavo odpustil, tak sa viezli vlastne na čierno. Na Lokomotíve sme sa rozlúčili a poriadne otrieskali, že vraj „Yellow car“. A potom už nezostávalo nič iné, len sa pobrať domov.
Mali sme dokonca približne hoďku k dobru, tak sme sa ešte najedli, pohojdali, vybláznili na preliezkach, alebo len tak povaľovali. Niektorí uprednostnili komerčnejšiu zábavu a za ťažké prachy si zaskákali na trampolíne. Ale viac sme už toho nestihli, lebo odchod autobusu sa blížil. Nastali ešte zmätky ktorom tarifnom pásme to vlastne sme, ale ujo vodič niektorým jedincom doplatok láskavo odpustil, tak sa viezli vlastne na čierno. Na Lokomotíve sme sa rozlúčili a poriadne otrieskali, že vraj „Yellow car“. A potom už nezostávalo nič iné, len sa pobrať domov.