Tohtoročný tábor sa oproti minulému roku líšil niekoľkými podstatnými rozdielmi. Okrem toho, že sa uskutočnil „po dievčatách“, etapovka sa začala až priamo na tábore, presnejšie cestou do tábora. Prvé dni sme tradične opravovali, okrem perfektnej hrádze, ktorú už počas stavby tábora pomohli Oggymu a Bubuovi postaviť Luigi s Mauglím, Mantinel pridal posilňovňu, premiestnili sme bránu a vyrobili na ňu označenie tábora...
No a potom sme sa mohli pustiť do etapovky, kde sme sa dozvedeli, že našou úlohou bude premôcť zlo získaním artefaktu, resp. jeho častí, ale k nemu je ešte dlhá cesta. Začali sa teda služby v kuchyni, kde tento rok prvýkrát šéfoval Billy a odozvy boli veľmi pozitívne. Etapy boli rôzne, okrem nočných, behacích a iných „akčných“ ste dostali aj zaujímavé úlohy ako zostrojiť stroj na obranu mesta. Bobry postavili katapult, medvede s jeleňmi zas malý trebušet, nakoniec jelene skončili pri praku. Alebo úloha, kde ste mali postaviť plavidlo, ktoré by udržalo vášho ľubovoľného člena tri minúty... Tohto roku boli kostýmy naozaj namakané, zaujímavosťou mohol byť pre niekoho jazyk, v ktorom postavy komunikovali, podľa Tolkienovho vzoru išlo o umelý jazyk – elfčinu.
Ku špecialitám patrila aj svietiaca palica Bieleho mága, ktorého ste oslobodzovali na prvej nočnej etape. Keď už spomínam ten nočný program – radcovské cesty. Tento tábor ich bolo rovno päť. Bubuho, ktorý ju opakoval ešte z Vislanky, sme teraz pre istotu vyhodili mimo Slovenska, v Leluchove. Takisto sa ho nezabudnite opýtať, ako skoro skočil do jarku, keď sa vyhýbal v noci autám – akurát, že práve prechádzal po moste...
Ďalšou špeciálnou kapitolou bol prepad, tentokrát už „ozajstný“. Prepadnúť nás prišli skauti zo Starej Ľubovne, na našu smolu bol prepad úspešný. Lúčenie ale prebiehalo v ozaj skautskej atmosfére, čo môže potvrdiť každý, kto tam bol, čo je veľmi dobré (nezriedka sa stáva, že po takýchto prepadoch vznikajú dosť vážne konflikty). Dobrou správou je, že po tomto prepade si už stráž dávala extra pozor. Uvidíme na budúci rok.
Neviem, keď si tak prezerám fotky, tak je toho naozaj obrovské množstvo, všetky tie hry, zážitky. Napr. fínska cesta, divadlo, komunistický deň, hry v hangári, keď sa nikomu nechcelo ísť spať, futbalový, fresbee turnaj, návšteva salaša alebo výlet, kde nám úžasne vyšlo počasie, boli sme v Poľsku, urobili prielom Dunajca, nestihli autobus naspäť a stopli dva prázdne autobusy. Na druhej strane sme mali aj viac úrazov. Woloďa mal tohto roku trošku smolu, ku koncu tábora aj Adam. A tiež môžem spomenúť pokladovku, kde sme museli za pochodu zmeniť trasu, nakoľko vám noc predtým na družinových miestach komplet premokli spacáky. Myslím si ale, že ste dokázali naozaj veľa, keď ste jednak vydržali jeden z najťažších táborov, aké sa na Slovensku robia a keď ste po sčasti prebdenej noci ráno boli ochotní vstať a vydať sa na pokladovku, pričom ste sa vrátili až neskoro večer. Posledný táborák, si myslím, bol pekným zakončením tohto nášho najväčšieho podujatia.
Aký bol teda Tábor ´09? Fúú. Ťažká otázka. Ešte stále mám množstvo živých spomienok, množstvo príjemných. Boli aj tie nepríjemné - určite ste si všimli, že som ich až doteraz obchádzal. Boli takisto veci, ktoré neklapali tak, ako mali a možno to bolo, ak nie vidieť, tak som presvedčený že cítiť. Bolo to aj v realizačnom tíme, aj medzi niektorými z vás v družinách. Skôr menšie konflikty, ktoré ste sa naučili riešiť. A ja myslím, že o tom je skauting, má nás pripraviť prežiť dobrý život.
Chcem sa v závere poďakovať všetkým ľuďom v RT, ktorí pomohli pripravovať tento tábor, ľuďom, ktorí boli v pozadí, podpore z Plavnice, Fabovej a eMeFovej rodine, rodičom, ktorí sa nebáli pustiť s nami dieťa na 19 dní, a vám.
Prajem vám, aby ste si z tohto tábora odniesli a zapamätali všetky tie pekné chvíle, všetky západy slnka, kúpanie v hrádzi, obrazy mesiaca v splne nad tmavými borovicami, teplo táborového ohňa a hlasy priateľov, s ktorými ste okolo neho sedeli, všetky tie nočné hliadky, keď ste museli toľkokrát prekonať sami seba a vyliezť z teplého spacáka von do tmy a zimy, pretože na tú hodinu a štvrť ste boli jedinými skautmi v pravom zmysle slova, ktorí takto strážili svojich kamarátov.
Prajem nám ešte mnoho úspešných a dobrodružných výprav a ďalšich nádejných skautov, ktorí by boli ochotní obetovať sa pre ostatných tak, ako ste to mnohí dokázali počas tohto tábora.
Ku špecialitám patrila aj svietiaca palica Bieleho mága, ktorého ste oslobodzovali na prvej nočnej etape. Keď už spomínam ten nočný program – radcovské cesty. Tento tábor ich bolo rovno päť. Bubuho, ktorý ju opakoval ešte z Vislanky, sme teraz pre istotu vyhodili mimo Slovenska, v Leluchove. Takisto sa ho nezabudnite opýtať, ako skoro skočil do jarku, keď sa vyhýbal v noci autám – akurát, že práve prechádzal po moste...
Ďalšou špeciálnou kapitolou bol prepad, tentokrát už „ozajstný“. Prepadnúť nás prišli skauti zo Starej Ľubovne, na našu smolu bol prepad úspešný. Lúčenie ale prebiehalo v ozaj skautskej atmosfére, čo môže potvrdiť každý, kto tam bol, čo je veľmi dobré (nezriedka sa stáva, že po takýchto prepadoch vznikajú dosť vážne konflikty). Dobrou správou je, že po tomto prepade si už stráž dávala extra pozor. Uvidíme na budúci rok.
Neviem, keď si tak prezerám fotky, tak je toho naozaj obrovské množstvo, všetky tie hry, zážitky. Napr. fínska cesta, divadlo, komunistický deň, hry v hangári, keď sa nikomu nechcelo ísť spať, futbalový, fresbee turnaj, návšteva salaša alebo výlet, kde nám úžasne vyšlo počasie, boli sme v Poľsku, urobili prielom Dunajca, nestihli autobus naspäť a stopli dva prázdne autobusy. Na druhej strane sme mali aj viac úrazov. Woloďa mal tohto roku trošku smolu, ku koncu tábora aj Adam. A tiež môžem spomenúť pokladovku, kde sme museli za pochodu zmeniť trasu, nakoľko vám noc predtým na družinových miestach komplet premokli spacáky. Myslím si ale, že ste dokázali naozaj veľa, keď ste jednak vydržali jeden z najťažších táborov, aké sa na Slovensku robia a keď ste po sčasti prebdenej noci ráno boli ochotní vstať a vydať sa na pokladovku, pričom ste sa vrátili až neskoro večer. Posledný táborák, si myslím, bol pekným zakončením tohto nášho najväčšieho podujatia.
Aký bol teda Tábor ´09? Fúú. Ťažká otázka. Ešte stále mám množstvo živých spomienok, množstvo príjemných. Boli aj tie nepríjemné - určite ste si všimli, že som ich až doteraz obchádzal. Boli takisto veci, ktoré neklapali tak, ako mali a možno to bolo, ak nie vidieť, tak som presvedčený že cítiť. Bolo to aj v realizačnom tíme, aj medzi niektorými z vás v družinách. Skôr menšie konflikty, ktoré ste sa naučili riešiť. A ja myslím, že o tom je skauting, má nás pripraviť prežiť dobrý život.
Chcem sa v závere poďakovať všetkým ľuďom v RT, ktorí pomohli pripravovať tento tábor, ľuďom, ktorí boli v pozadí, podpore z Plavnice, Fabovej a eMeFovej rodine, rodičom, ktorí sa nebáli pustiť s nami dieťa na 19 dní, a vám.
Prajem vám, aby ste si z tohto tábora odniesli a zapamätali všetky tie pekné chvíle, všetky západy slnka, kúpanie v hrádzi, obrazy mesiaca v splne nad tmavými borovicami, teplo táborového ohňa a hlasy priateľov, s ktorými ste okolo neho sedeli, všetky tie nočné hliadky, keď ste museli toľkokrát prekonať sami seba a vyliezť z teplého spacáka von do tmy a zimy, pretože na tú hodinu a štvrť ste boli jedinými skautmi v pravom zmysle slova, ktorí takto strážili svojich kamarátov.
Prajem nám ešte mnoho úspešných a dobrodružných výprav a ďalšich nádejných skautov, ktorí by boli ochotní obetovať sa pre ostatných tak, ako ste to mnohí dokázali počas tohto tábora.