Čaute. Ako všetci dobre vieme alebo nevieme, je za nami trojdňovka na Bukovci. Mal by som o tom niečo napísať. Takže tak. Celá tá paráda sa začala v piatok 4.5.RP2007 už neviem o ktorej na autobusovej stanici. No, počtom to nevyzeralo práve najlepšie. Od medveďov sme boli iba Radek a ja. Bobrov bolo trochu viac (prišili Manťo, Paťo, Seventy, Igi a Marek Brezovie aj s kľúčmi od chaty). Jelene neboli žiadne. Len Swysht prišiel vyprevadiť brata (musel sa učiť na prijímačky). Potom prišiel ešte aj kučeravec INDY. Po príchode Johnyho a Juhásy sme šli k busu. Popri nastupovaní sme sa ešte pokúšali zdeptať Swyshta, že neurobí prijímačky a tak. (Urobil! GTA-čkar hnusný!)
Po ani nie dlhej ceste sme vystúpili a Marek prevzal vedenie (len on vedel, kde to je). No... ideme si ideme, a zrazu niečo (niekto) predo mnou búúm na zem. Radko... (ale zadunelo to riadne). Potkol sa o vlastné šnúrky a pribil hlavou rovno o zem (načo ruky?). Našťastie to nebolo nič vážne. Ideme ďalej. A už sme aj pri chate. Zvonku vyzerala celkom dobre. Aj zvnútra. Ale zvnútra vyzerala lepšie ako zvonku. Bolo by ju už treba natrieť (zvonku). Bola v nej aj TV a krb. Na tej telke sme nechytili nič (len Maďarov). A ani po zásahu elektrotechnika INDYHO. Nevadí. Horšie bolo, že nešla voda ani plyn a dokonca sme nemali ani poriadne hrnce. Síce Igi mal návrh na novú výzvu - 48 hodín bez vody, ale našťastie sa tak nestalo. Vyriešila to malá návšteva majiteľov, ktorí ešte doniesli okrem hrncov aj Padreho. Aj plyn neskôr naskočil.
Po takomto milom úvode sme sa rozdelili do izieb (no, bars veľké neboli) a začal sa program v podobe Johnyho preberania skautskej praxe (uzly, šifry, ohne...). Asi najväčšia sranda bolo učiť Igiho uzly. Fakt. (Ale naučil sa!) Potom sa ešte spievalo a išlo sa "spať". Ešte dlho do noci sme sa s Padrem a s Indym rozprávali. Nakoniec sme predsa len zaspali. I keď v nohaviciach, vibramách a cudzej vetrovke. Ale predsa. Neže Padre? No Indyho musím pochváliť. Tomu sa ešte v polospánku podarilo vliezť do spacáku. I keď som musel pri vyzúvaní jeho ponožiek otvoriť okno...
A nastal deň druhý (sobota). V to ráno bolo ešte celkom pekne. Ja s Radom sme chystali raňajky (chlieb s nátierkou). Pomáhal aj INDY. Po raňajkách sme mali ísť von robiť ohne. Nešli sme. Začalo pršať. Tak sme ostali a zahrali zápasy v kliku. Asi viete, kto vyhral (Manťo bol druhý). Dali sa za to získať peneži do etapovky. Medzitým Indy a Juhása prebrali rolu kuchárov. My sme pokračovali pantomímami (napr. vyjadri brzdiča pohrebného vozu). Boli sme tri skupiny. Jedna hrala a ostatné hádali. Aj tak ich najviac uhádla Juhása.
Po zeleninovej polievke a špagetách (obed) sme šli trochu von ignorujúc počasie. Išli sme za jazero. No keďže cestu vyberal Mantinel, tak sme ju po chvíli museli otočiť, a pokračovali sme okolo jazera, až sme ho čo??? Obyšli! Azda obišli. Medzitým prestalo pršať a my sme sa vrátili ku chate. Tam nás čakala odkazovka so šiframi, pomocou ktorých sme sa mali dopracovať ku olovrantu (zase to jedlo). Zrazu len tak zoberiem gitaru, otočím ju, a viete, čo z nej vypadlo? Cesta rovno ku pomarančom! Potom niekomu napadlo zabaviť Counter strike s loptičkami. Bolo to dosť husté. Ako sa ukázalo, pochytilo nás to natoľko, že sme to hrali takmer celý zvyšok dňa. (Ako bomba poslúžila Manťova lekárnička.) Bavili sme po chate a okolo nej. Tá chata bola na to ako stvorená.
Po večeri (ryža s mliekom a škoricový cukor. Ten cukor bol dobrý. Ryža neviem. Tú som nejedol) sa bavilo ďalej. Po tme to bolo ešte hustejšie. Asi najhustejší bol na tom Johny s foťákom, ktorý ti blysol do očí, keď si to najviac potreboval. No čo už. Popritom ešte stihol urobiť popcorn. Aj keď sa robil sčasti nasucho a trochu sa aj pripálil. No zjedol sa. (Potom sme hľadali po zemi Johnyho plomby.) Ďalší program robil Igi so svojou hrou, ktorá spočívala v 9-tich otázkach KTO SOM? Vyšli z toho celkom zaujímavé veci. Ešte sme zaspievali a išli spať. Tentoraz trochu skôr.
V nedeľu ráno sme zjedli chlieb s nutelou a popratali. Radkovi dajako od rána nebolo dobre. No nakoniec ten chlieb zjedol. A viete, kde asi aj skončil. Označil nám tým jednu z hraníc countera, ktorý sme zabavili hneď potom. Ešte sme vyfasovali Milu a jablko. Radko si desiatu nemohol odpustiť a tentoraz si to odniesol stromček. Potom ho nasledoval aj Kynedril. Nevadí. Vybrali sme sa na zastávku, kde sme pokecali s nejakou babkou a už prišiel autobus, ktorý nás odviezol domov.
V Košiciach sme sa rozprskli každý svojou stranou s novými zážitkami a tešiac sa na ďalšiu výpravu. Kto nebol len kvôli svojej lenivosti, môže ľutovať. No môže si to vynahradiť na ďalšej akcii. Je 00:34 a ja idem spať. Dobrú noc.