Mnno, oddielová rada mala ísť hľadať táborisko v Levočských vrchoch. A k tomu ešte na bicykloch. Lenže niekde sa stala chyba a boli sme tam traja, konkrétne: Johny, Swysht a ja-Fabo. Johny kúpil lístky, a hajde do vlaku - aj s bicygľami. Smer Spišská Nová Ves. Cestou nás Vysoký prekvapil tým, že máme prekonať asi 500-metrové prevýšenie a 2x vstúpiť do vojenského priestoru. No, povzbudzujúce...
V Spišskej sme vystúpili, nasadli na tátošov a vyrazili, smer: Levoča 10 km. Cestou sa dalo pozerať na krásnu panorámu Tatier a okolia. Zatiaľ sa šlo celkom v pohode. Došli sme do Levoči (de sa voda toči) a hneď sme tlačili, bo kopec jak nikdy. V centre sme sa odfotili s národným budíkom Ľudovítom. Ďalej sme šli poza Levočskú horu, tam sme dačo fajne zjedli (všetci viete čo, taže vidíte jaka škoda, že ste neboli), pozreli na hodzinku a skonštatovali, že tam, kde sme chceli byť o 11:00 , ledva budeme o 12:00. Bolo treba pohnúť. Lenže cesta viedla nemilosrdne hore. No, to nebolo to najhoršie. Na mieste zvanom Podhrby sme odbočili do vojenského priestoru Javorina. Tam bolo treba väčšinou tlačiť, lebo to by neutiahlo ani to najtvrdohlavejšie a najkučeravejšie stvorenie. Samozrejme, padlo zopár vtipov a zamyslení na tému, po kade to tam asi je zamínované. Cesta sa neskôr vyrovnala a my sme došli ku chate. Od nej to už išlo prevažne dolu kopcom do dediny menom Torysky, pri ktorej pramení rieka Torysa, a v ktorej nás čakala skautka menom Zuzka Lysá zo Spišskej. Ukázala nám táborisko, ktoré sa nám javilo ako celkom zaujímavé, avšak zistili sme, že lúka je síce dlhá, ale je kus úzka a nemá prameň. Nuž, CHYBA! Z toho asi nič nebude. A tak sme sa so Zuzanou rozlúčili a pošli sme z valala het.
Celou cestou sme už išli len dolu kopcom a čo je zaujímavé, stále šla pozdĺž Torysy. Prešli sme cez pár dedín a potom šup, zasa ku vojakom. Tu sme spravili zopár pokusov o action photo, avšak posúďte sami. Také krásne lúky, ako boli tam, som dávno nevidel. Je to fakt smutné, že taketo územie patrilo 53 či keľo rokov ASR. Najväčšou šupou tam bol dom, ktorý musel zasiahnuť minimálne tank, ak vylučujeme možnosť, že to bol nemenovaný člen oddielu. Ten bol proste rozbitý na dve polovice. Ďalej sme natrafili na veľké roviny, kde kedysi boli dediny (divý rým, no nie?) Bola tam postavená pamätná kaplnka abo prístrešok a pri nej sme zas jedli (hnusáci nenajedení). Tiež tam boli rozvaliny domu abo kostola či čoho. Dosť kruté. No, čo už. Trebalo nám ísť ďalej, bo vlak z Lipian nepočká (tiež hnusák). Ta sme šli a došli sme do cieľa 4 min pred odchodom mašiny. Ešte tak dajak napchať do zadu vlaku bicykle, bo načo služobný vozeň? Taže sme došli a mali za sebou ďalšiu skúšku výdrže a možno aj odvahy. Čísla z ťahometra uvediem nižšie. Fakt, myslím si, že kto nebol na akcii kvôli svojej lenivosti, ta o veľa prišiel. Teraz nemyslím tých, čo sa učili alebo tak. Bola to naozaj dobrá výprava. No a teraz čísla:
Dĺžka cesty: 64,4 km
Čistý čas jazdy: 4 hod 4 min.
Úroveň rozbitosti po nastúpení do vlaku: 99,98%