Zimný prechod hôr alebo Pochod marodů (13. 1. 2007)

ImageAko tu tak sedím, počúvam hudbu (Ladovsku zimu a rozjímam, či by som nebol radšej, keby mi to "male bile svinstvo padalo za limec"), a ešte k tomu sa snažím napísať článok o zimnom prechode (všimnite si, koľko veci robím naraz!). Verili by ste, ako môže také rozmýšľanie bolieť? A ja sa neviem a neviem rozpomenúť, ako to na tom prechode bolo. Au, to je bolesť.

Ááá, už to asi mám. Myslím, že som vystúpil z autobusu, nabral smer autobusová stanica, keď sa v tom na mňa rozbehol hyperaktivitou sršiaci Adam Ogurčák. Ale ja som sa nedal, takže som toto privítanie prežil. Potom sme ešte počkali na niektorých oneskorencov a napchali sa do busu. Kurz: Zlatá Idka. No, keďže prekvapení nikdy nie je dosť, tak na jednej zastávke nastúpil náš svetosvete známy turista Ľubo (taktiež u niektorých známy ako Afroman), ktorý taktiež išiel s nami. Keď sme vystúpili v Idke, vybrali sme sa, hmm, no kde sme to išli?

Aha, jasné už asi viem. Naša trasa mohla vyzerať asi takto: Zlatá Idka, Lajoška, Jahodná a Bankov. No a ešte samozrejme etapovka. Sme predsa na divokom západe. Presne pred touto výpravou k nám pricestoval istý vedec Osim z Japonska, ktorý mal more vlastností ohľadom pavúkov, ale o našich krásnych ihličnanoch nevedel ani mäkké F. Takže sme mu cestou prelievali more našich vedomostí do jeho mora vedomostí. Čiže z tých morí vedomostí vznikol oceán vedomostí . A samozrejme sme ho museli cestou chrániť pred celou hordou krvilačných Indiánov, pretože sa Osim veľmi bál o svoj skalp. Viete, to máte takto. Keby stratil skalp a bol by holohlavý, žiadna žena v Japonsku by ho nechcela.

Takže už asi máte predstavu, ako vyzerala cesta. Keď sme dorazili do osídlenej časti zeme (Lajoška), poriadne sme sa napapkali a dostali výplatu. To akože za stráženie Osima. No a aby toho nebolo málo, jeden z Indiánov (áno, presne ten hyperaktívny) ukradol Radka a snažil sa utiecť. Len sa snažil, pretože sme ho bleskurýchle spacifikovali a bol pokoj. Potom nasledovala už len cesta na Jahodnú, kde už aj Indyho prestalo baviť hrať sa na Osima a odkiaľ sa niektorí lenivejší vybrali domov autobusom. Ostatní sme sa rozhodli prejsť na Bankov a z Bankova autobusom domov.

P.S. Zabudol som sa zmieniť o tom, prečo sa táto výprava volá Pochod marodů. No jednoducho preto, lebo sa všetci cítili (asi aj boli) chorí. No napríklad taký Oggy. On sa po našom spacifikovaní cítil tak choro, že až stratil chuť do jedla (a to už je čo povedať). A tiež Johny, ktorého telesná teplota vystúpila po príchode domov na 39,4 stupňov.

3. oddiel skautov Delfíny

  • Založený v roku 1991
  • Klubovňa: Jesenná 3 (vchod z dvora)
  • Určený pre: chlapcov vo veku 11 - 15 rokov (6. - 9. ročník ZŠ)

Vedenie oddielu:

Webové stránky a sociálne siete: