Bolo, nebolo... Áno, bolo. V sobotu sa konalo prelomové storočnicové Aristo nášho zboru. Vidíte? Aj Košice žijú storočnicou skautingu...
Na Lokomotíve stála pomaly sa rozrastajúca hŕstka skautov a skautiek a každý, kto mohol, si na seba navliekal ešte jednu vrstvu oblečenia. Pridala som sa k tejto skupine. Náhle ma ovládla mierne provokačná, no o to viac súťaživá nálada.
A tak sme teda začali postupovať kupředu. Cestou sa každý bavil, ako chcel a vedel, veľmi populárna hra bola "Yellow car" a iné. V tom čase už pilne pracovali mladší roveri a pripravovali na nás, úbohých, všelijaké podlosti. Ešte posledné prípravy, nejaké hry, bitky, rozhovory a ani neviem ako, a stála som v polkruhu a za mnou časť mojej družiny. Potom chvíľu nič, a boli sme zoradení po oddieloch. Ešte jedno také nič, a spoznávala som členov svojho družstva (včielku Moniku, Mantinela z 3. oddielu a Nora zo sedmičky).
Súťažiť sme začali o pár okamihov. Čakali na nás klasické (Exkalibur, Karavána, Omar a Fatima, Otrokyňa...) i menej známe disciplíny (trhanie toaleťáku prúdom vody, pinčlíkový hlavolam, lezenie na strom...). Veď tie staršie to už poznajú, však Vasi? Na všetky disciplíny, ktoré sme nespravili, bol potrebný mozog. A ten mi v ten deň akosi nefungoval.
Skončili sme so štyrmi kľúčmi a piatimi indíciami. Tie zneli takto: plastika, čierne vlasy, tanečné figúry, biela a Janette. Uhádnete, o koho ide??? Áno, je to Michael Jackson!!! Aj nám to došlo až neskôr...
Tak, kým sa všetko vyhodnotilo, zahrali sme zopár kôl Britisha. Rýchlo sa to však zvrhlo, a prekročili sme povolených sedem percent.
Potom už nastala tá vytúžená chvíľa. Zoradili sme sa do družstiev a Johny to pekne stručne zhodnotil a postupne vyhlasoval umiestnenie družstiev.
No, čo si budeme nahovárať, vyhrali tí najlepší, najkrajší, najmúdrejší, najšikovnejší, najrýchlejší, najzohratejší, najvynaliezavejší, najobratnejší, najchápavejší, a hlavne, najsebakritickejší z vás... Teda my. Vyhralo druhé družstvo, ktorého zloženie je uvedené vyššie. Víťazom srdečne blahoželáme.
Rozdali sa ocenenia, zjedli sa ocenenia, nejaké fotky víťazov, potom spoločná fotografia a to bol koniec, drazí přátelé. Koniec oficiálnej časti.
Súťažiť sme začali o pár okamihov. Čakali na nás klasické (Exkalibur, Karavána, Omar a Fatima, Otrokyňa...) i menej známe disciplíny (trhanie toaleťáku prúdom vody, pinčlíkový hlavolam, lezenie na strom...). Veď tie staršie to už poznajú, však Vasi? Na všetky disciplíny, ktoré sme nespravili, bol potrebný mozog. A ten mi v ten deň akosi nefungoval.
Skončili sme so štyrmi kľúčmi a piatimi indíciami. Tie zneli takto: plastika, čierne vlasy, tanečné figúry, biela a Janette. Uhádnete, o koho ide??? Áno, je to Michael Jackson!!! Aj nám to došlo až neskôr...
Tak, kým sa všetko vyhodnotilo, zahrali sme zopár kôl Britisha. Rýchlo sa to však zvrhlo, a prekročili sme povolených sedem percent.
Potom už nastala tá vytúžená chvíľa. Zoradili sme sa do družstiev a Johny to pekne stručne zhodnotil a postupne vyhlasoval umiestnenie družstiev.
No, čo si budeme nahovárať, vyhrali tí najlepší, najkrajší, najmúdrejší, najšikovnejší, najrýchlejší, najzohratejší, najvynaliezavejší, najobratnejší, najchápavejší, a hlavne, najsebakritickejší z vás... Teda my. Vyhralo druhé družstvo, ktorého zloženie je uvedené vyššie. Víťazom srdečne blahoželáme.
Rozdali sa ocenenia, zjedli sa ocenenia, nejaké fotky víťazov, potom spoločná fotografia a to bol koniec, drazí přátelé. Koniec oficiálnej časti.
