Vítam všetkých ľudí slobodného slova. Si tak sedím a spomínam na to, ako sme sa vydali v pätici na výpravu do okolia Košíc, ako sme išli po necestách, ako sa Indy snažil zjesť celú horalku na šírku, stopovali diviaka, vyvaľovali vyvalený strom, rozbil som si koleno, kotúľali sa dole kopcom či robili anjelov na ľade.
Ale pekne po poriadku. Zišli sme na autobusovej stanici (pekné klišé). Optimisticky sme očakávali väčší počet, ale nakoniec prišli konkrétne Werča, Janči, Padre, Indy, no a samozrejme ja (aspoň dúfam, že som tam bol). Rýchlo sme upustili od pôvodného plánu a chytili sme bus na Loky. Prvá cesta smerujúca do lesa bola tá naša. Aaa.. Potom sa začala tá asi najpomalšia, najlenivejšia, ale zároveň najbrutálnejšia výprava, akú som zažil.
Niekedy je celkom husté, keď nás je tak málo (ale len za predpokladu, že medzi účastníkmi je nenapapaná Werča). Vtedy vznikla naša obľúbená hláška - "Ideme jesť?" "Už zase?"
Ďalej, ďalej sme išli lesom, bili sa, až sme natrafili na diviaka. No poznáte nás, neodpustili sme si a tak, síce opatrne, ale predsa, sme sa za ním vydali. Dostali sme sa až tam, kam sme chceli... divý diviak. Pre zmenu sme opäť papali. Mange, Werča si nevie držať tašku a ja pako sa za ňou musím rozbehnúť (ako myslím za tou taškou). Pokračovali sme v smere - no veď, čo keď trafíme? Trafili. Došli sme na Vyhliadkovú vežu, kde sme sa zaľúbili to tieňohry. Ešte sme sa zahrali na Titanic, potom už len objatie Ťahanoviec a pa pa...
Niekedy je celkom husté, keď nás je tak málo (ale len za predpokladu, že medzi účastníkmi je nenapapaná Werča). Vtedy vznikla naša obľúbená hláška - "Ideme jesť?" "Už zase?"
Ďalej, ďalej sme išli lesom, bili sa, až sme natrafili na diviaka. No poznáte nás, neodpustili sme si a tak, síce opatrne, ale predsa, sme sa za ním vydali. Dostali sme sa až tam, kam sme chceli... divý diviak. Pre zmenu sme opäť papali. Mange, Werča si nevie držať tašku a ja pako sa za ňou musím rozbehnúť (ako myslím za tou taškou). Pokračovali sme v smere - no veď, čo keď trafíme? Trafili. Došli sme na Vyhliadkovú vežu, kde sme sa zaľúbili to tieňohry. Ešte sme sa zahrali na Titanic, potom už len objatie Ťahanoviec a pa pa...
