Prázdniny sú za nami a školský rok sa na nás sype v nekonečnom prúde domácich úloh a úloh a úloh, ach, panebože, čo to hovorím, veď práve teraz Vám idem povyprávať, čo sa dialo na podujatí, ktoré nás tešilo celé dva týždne, keď ešte prázdniny boli v plnom prúúde!! Áno, viete o čom hovorím (hm, veď je to aj v nadpise dokelu) SKAUTSKÝ TÁBOR 2006. Samozrejme stretli sme sa na žel… nieeeee tentoraz sme sa na miesto činu dostali absolútne spešl dopravou: vlastným prenajatým autobusom!!!! Áno, bol to fascinujúci zážitok.
Vylodili sme sa v Čiernej Lehote, kde na nás čakali chlapci, aby sa odviezli späť a podaktorí, aby nám pomohli vyniesť naše závažia (cháp vaky) na táborisko. No pravda, niektoré sme sa podujali na úlohu samy a odniesli sme ich až do cieľa. Po prvotných vybaľovaniach sa tábor mohol začať. Prvé dni, ako to už býva, sa opravoval po chlapcoch jemne spustnutý tábor, objavovali sme tajné poklady a prestavovali, stavali, rúbali a robili si poličky z kužeľovitých driev…
A potom sa začal program. Myslím si, že tento tábor sa dá jednoducho charakterizovať ako veeeeeĺmi akčný. Už po pár dňoch z mnohých hier, ako Čarodejovisto na Čarodejnícky deň, keď sme sa všetky vyobliekali do rôznorodých čarodejných odevov a odriekavali sme tajné zaklínadlá a prevádzali staroveké magické ohňové rituály, alebo Kráľovnin štvorboj, alebo Olympiáda zo starými porekadlami (ako napr. Stojí ako svätý za dedinou, všakže Juháska…) a mnohých iných aktivít sme boli unavené a dokonca sme prosili VOM, aby sme chodili skôr spať… A ešte k tomu prispela aj kráľovná všetkých hier (samozrejme až po Kráľovninom štvorboji) Etapovka, ktorá vrcholila v meste Eldoro a potom ďalším putovaním za Strieborným jazerom.
Prvý týždeň sa najviac darilo nám Svišťom a druhý zas striedavo Ondatrám, nakoniec na záver vyrazili prvé Ondatry za nimi Weweričky a nakoniec Svište. Vrchol tvoril náročný a rýchly výstup na horu (prepáčte, zabudla som, ako sa volá), počas ktorého sme mali plniť rôzne disciplíny. Poradie, v akom sme došli až na vytúžený vrchol, je: Svište - Apasvovia, Veveričky - Divoké mustangy a Ondatry - Deti jarného ohňa. Tam sme dostali šamanskú palicu, fajku mieru a oblek náčelníka a zakopali sme vojnovú sekeru. A dokonca sme mali raňajky víťazov (keďže sme vyrazili o piatej ráno) ako arabský chlieb, kukuricu, džem a nutelu - mňam mňam!!
A ako sa vyvíjal tábor pomedzi nekonečné boje o poklad? Bol plný nečakaných a pomerne neznámych vecí. Napríklad nesmiem zabudnúť na barbeque párty, Kasíno u Vypchatého supa (noc plná hazardu a stolných hier s barom a živým spevom), návšteva holandského skauta Gérarda (bol veľmi milý, na všeličo sa vypytoval a dokonca do nášho tábora vyšiel pešo - myslím, že preto, lebo mu zapadlo auto, hehe, a dokonca nás naučil hrať hru Väzenie a keďže tiež pozná hru "Brityš buldog" a lepšie ako my, tak nás opravoval a ukázal nám, ako sa naozaj hrá. Ďalšia z nezvyčajných vecí sa týka vedľajšej lúky (no síce aj naša nebola celkom na zahodenie, keď si na ňu robili nároky samotní chlapci z dediny vyzbrojení sekerami…), na tej totižto najprv táborili naši Sedmičkári a potom lúku prebrali woodcrafťáci. A tak sme si jedného dňa povedali, že ich ideme navštíviť (po vzájomnej dohode). U nich sme sa dozvedeli úžasné veci o woodcrafte, zapaľovaní ohňa bez pomoci zápaliek, poukazovali nám ich tee-pee (indiánske stany, ktorých mali hodne) a v ňom mnohé ručne robené pomôcky - kožené škatule, indiánske rohožky, oblečenie… Potom sa oni prišli pozrieť na nás. Posledné, aj keď nie na poslednom mieste, spomeniem skautské "rituály", a to vlčiacky sľub (zložili ho Zuzka Sabolová, Klárka a Sárka), skautský sľub - ten zložili Vasi a Maruška. A samozrejme táborák, s ktorým nám dosť pomáhali bodyguardi (ach, jasné, na tých som skoro zabudla! Boli to Vlado, Dony, Lujko a Mauglí) a ohnivci boli Vasi, Werča a Gabika.
No a ako to už býva po poslednom z nich sa už pomaly chýlil náš milovaný tábor ku koncu… A tu v našom žiali nás čakala ešte jedna iná udalosť, nebalili sme tábor, pretože po nás tam prišli naši roveri spolu so švédskymi skautmi… Ale to už bol naozaj koniec, opäť sme sa pustili do krkolomného pochodu s vakmi, ale už dole kopcom a tam nás čakal autobus, ktorý nás opäť odviezol do nášho domova a do civilizácie.