Poviem vám pravdu, nebola som celkom nadšená z toho že na stanici sa nás pred odchodom na Vianočnú trojdňovku zišlo len 7. O to však bola väčšia moja radosť, keď som zistila, že aj tak málo ľudí dokázalo vytvoriť takú skvelú náladu, vďaka ktorej na túto výpravu tak skoro nezabudnem.
Cesta prebiehala rýchlo a veselo. Aj napriek menším zaváhaniam, či už náhodou nemáme vystúpiť, sme dorazili šťastne. A už sme vo Švedlári, kde na nás na stanici už čaká ujo správca, berie nám vaky a dokonca aj niektorých z nás, za čo sme mu veľmi veľmi vďační. A nasleduje to čo vždy v piatok večer... zoznamovanie sa s chatou, vybaľovanie, večeranie. Potom sme sa ešte trochu pohrali, pošalili, zahrali na gitarke a zrazu už bol čas ísť spať. Na dobrú noc sme si ešte prečítali pár príbehov.
V sobotu ráno sme po rozcvičke, hygiene a raňajkách našli na stene odkaz, že pán Marllow jeden z majiteľov firmy Marllow & Scrooge náhle zomrel a teda celé vedenie podniku pripadlo na starého a zatrpknutého Ebeneizra Scroooga. Aj počas predvianočného obdobia nám dával rôzne veľmi náročné úlohy a povinnosti, ktoré sme museli plniť. Boli sme zohnať stromček v lese, pozháňať vajce v dedine a pod. Popri zháňaní vajíčka sme však našli krásne zľadovatený briežok, na ktorom sme sa aspoň na chvíľku ukryli pred prísnym pohľadom pána Scroogea a šmýkali sme sa na ňom aspoň hodinu. Keď sme už boli dostatočne vyšmýkaní, tak sme sa v chate naobedovali. A keďže Scrooge sa sál neukazoval, využili sme chvíľku poobedňajšieho voľna na niekoľko hier a opäť sme trochu pohrali na gitare. Nič dobré však netrvá večne a Scrooge sa vrátil aj so svojou vždy namrzenou náladou, aby vyhlásil konkurz na pozíciu dekoratérov a kuchára. Po náročnej písomnej časti, nasledoval osobný pohovor so samotným Scroogeom. Po dlhom rozmýšľaní sme sa dozvedeli, že najlepším uchádzačom na post kuchára sa stala Romča a ostatní obsadili pozície dekoratérov. Celý podvečer sa teda niesol v znamení varenia a ozdobovania stromčeka (pardon, dekorovania miestnosti J ). Pred večerou však nastal nečakaný zvrat. Pán Scrooge zaspal na gauči a prisnil sa mu veľmi zvláštny sen, ktorého sme boli svedkami. V sne sa mu zjavil duch minulých, prítomných a budúcich Vianoc a zistili sme, prečo pán Scrooge nemá rád Vianoce. Keď sa prebudil uvedomil si, aký zlý bol doteraz a všetkých nás pozval na sviatočnú večeru. Po večeri sme si pozreli darčeky a hodnú chvíľu sme sa len tak rozprávali, smiali a odfukovali. Potom nasledoalo už len pár hier, a šli sme spať.
Noc však taká pokojná ako všetci očakávali. Po chvíľke sme opäť všetkých zobudili a pripravili sme Mimu, Romču a Vlada na ich prvý veľký krok v ich skautskom živote a to vlčiacky sľub. Sľub bol nádherný. Po ňom sme sa opäť vrátili do svojich spacáčikov. Musím ešte za všetkých zložiť klobúk dole aj pred Monikou, ktorá sa nebála a úplne sama ostala asi 20 minút v lese.
A čo povedať o nedeli? Nič zvláštne... pratanie, balenie, dojedanie zvyškov, cesta. Na záver už len dodám, že ďakujem všetkým zúčastneným za jednu z najkrajších vianočných výprav na ktorej som kedy bola.