Mali sme sa stretnúť o 8.30 na autobusovej stanici. Na túto výpravu prišli: Padre, Swysht, Pali, Dominik, Oggy, Jogy, 75-kg, Tomáš, Billy, Ramez, Mišo, Johny a ja, Marek. Autobusom sme sa odviezli do Jasova. Vystúpili sme asi o 9.50 a prehliadka jaskyne sa začínala o 10.00.
Takže aby sme to stihli, museli sme pridať. Došli sme načas. V jaskyni je priemerná teplota 8°C počas celého roka a vlhkosť vzduchu je 90%. Je to najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku. Je už neviem koľko metrov dlhá, z toho sprístupnených je 720 m. Celá jaskyňa je vyzdobená stalagmitmi , stalaktitmi a inými stalablablatinami. Niektoré časti jaskyne boli rozprávkové. Okrem toho sa tam skrývali mnísi a počas 1. a 2. sv. vojny aj ľudia z okolitých dedín. Cez prehliadku sme aj fotili.
Po prehliadke sme sa chceli dostať na vysokú skalu, ktorá je vlastne vrch jaskyne. Cestou na skalu sme videli pekný cinťák, kde asi sú pochovaní mnísi. Pod vrcholom Oggy , Billy, Swysht a ja sme sa odpojili a došli sme na výhľad. Z výhľadu bolo vidno celú dedinu. My štyria sme sa vyžrali. Keď sme sa dožrali, došlo nám, že asi zmenili trasu. Tak sme šli po okraji skaly. Cestou sme ešte narazili na ďalšie 3 výhľady. Keď sme ich dobehli, tak jedli, čiže sme sa pridali.
Potom sme si zahrali hru na vedľajšej lúke, ktorá bola dosť krivá. Rozdelili sme sa na bielych a modrých. V tejto hre vyhrali modrí. Po nej sme vyšli na vrch tej lúky, ktorá už bola rovnejšia, dali sme si krátku pauzu. Potom sme si zahrali pár partií San Marína, pri ktorých sme si dokonale natiahli svaly, šľachy a všetko, čo sa dá natiahnuť.
Medzitým vyšlo slnko, čiže nám bolo dobre teplo. Posledná naša hra bola Škóti a Angličania. Myslím, že prvýkrát vyhrala skupina, v ktorej boli Dominik, Pali, Ramez, Padre a ja. Druhýkrát sa to naťahovalo až sa kárované sukničky rozhodli, že to vyhrajú. Nakoniec po rýchlom útoku vyhrali.
Potom sme si zobrali všetko a šli sme do dediny. Cestou sme sa stavili na Jasovskom hrade. Nikdy by mi nedošlo, že tá diera obložená kameňmi je hrad. A tak sme išli cez tie výhľady až na poslednom sme sa pofotili. Keď sme boli v dedine, vyhľadali sme kofču.
Na autobusovej zástavke bolo akurát toľko ľudí, že sme sa nevmestili do busu.
No čo už. Zahrali sme trochu mafiu a prišiel bus. Na autobusovej stanici sme si dali Gillwelský kruh a šli sme domov.