Keď sme už boli pri autobuse, ktorý nás mal odviezť do Fričoviec, ešte prišiel Ivo, ktorému sa podarilo v buse potrhať nejaké popruhy medzi krosnou a spacákom. Ešte dosť dlho som sa smial na tom, ako to prasklo. Prekvapujúco prázdny autobus nás doviezol až do Prešova.
V Prešove Padre dostal kľúče od chaty a ešte nejaké inštrukcie. Medzitým ľudia ponastupovali a náš bus šiel ďalej do Fričoviec. Hneď za dedinou nás privítal sneh a snehuliak, takže sme si už začali plánovať guľovačku. Keď sme sa dopravili ku chate, začal sa akt otvárania tých dverí, vybaľovanie. Po večeri nás čakala ešte taká malá etapa, pomocou ktorej sme sa dostali na ostrovy, kde sme teraz. A iné. A potom sa už išlo spať, lebo ďalší deň bol dosť rozbijacky. No nie, nešlo sa spať, ale sme sa rozprávali o istých a Billy nechce, aby som to tu napísal, lebo potom ma jedna osoba rozkope a každý si bude z Billyho robiť srandu. A to je zlé. No nie? No áno! A iné.
Takže v sobotu ráno po raňajkách nám 85 kg zmizol, tak sme sa ho vybrali von zachrániť. Našli sme ho pri okraji lesa aj s Bubum – veľkým ujom, ktorý ho tam väznil. Mali sme ho zachrániť, ale kedže Bubu by sa asi neubránil, prišiel mu na pomoc Padre. Potom sme sa zhodli, že použijeme plán A. Tak sme sa vrhli ho zachrániť. Kedže plán A nevyšiel, použili sme plán B. A to už sa nám podarilo oslobodiť 85 kg. No oslobodený už bol, ale bolo treba ho ešte odviesť do chaty. Dosť sme sa pri tom rozbili, lebo nás ešte oni dvaja naháňali. A to už bolo dosť veľa hodín, aby sme začali variť guláš v kotlíkoch. Pri tom sme zistili, že dosypovať korenie nie je dobré len preto, že medvede majú červenší guláš. No nevadí. Medzitým, som s Bubum skúšal, koľko cukru sa v mestí do kúska čaju. No ten čaj mal potom dosť vysokú viskozitu... No nie? No áno! Po obede sme sa ešte chceli guľovať, ale začalo pršať. Hneď, ako prestalo pršať sme sa vybrali na kopec za chatou. Cestou sme si boli ešte obhliadnúť chátrajúci zmenšený Baskervillský zámok, ktorý stál na dvoch krivých podlhovastých pilieroch. Za chvíľu sme sa už nachádzali na čistinke, kde sme dohodli, že zahráme Poľovníkov a hyeny. Tak to bola najlepšia bojovka asi. Po tejto rozbíjačke sme ešte zahrali Britiša. Tu sme sa pekne vyváľali v mokrej tráve. Keďže sme boli úplne mokrí, šli sme pomaly do chaty. Na večer mal Bubu pripravenú dumku o knihách alebo také dačo. Potom sme ešte rozprávali o krojovom predpise. Hneď potom sme mali všelijaké zápasy. Ako poslednú vec tohto večera sme zahrali znamenia a pojedli koláče.
Fotogaléria
Takže v sobotu ráno po raňajkách nám 85 kg zmizol, tak sme sa ho vybrali von zachrániť. Našli sme ho pri okraji lesa aj s Bubum – veľkým ujom, ktorý ho tam väznil. Mali sme ho zachrániť, ale kedže Bubu by sa asi neubránil, prišiel mu na pomoc Padre. Potom sme sa zhodli, že použijeme plán A. Tak sme sa vrhli ho zachrániť. Kedže plán A nevyšiel, použili sme plán B. A to už sa nám podarilo oslobodiť 85 kg. No oslobodený už bol, ale bolo treba ho ešte odviesť do chaty. Dosť sme sa pri tom rozbili, lebo nás ešte oni dvaja naháňali. A to už bolo dosť veľa hodín, aby sme začali variť guláš v kotlíkoch. Pri tom sme zistili, že dosypovať korenie nie je dobré len preto, že medvede majú červenší guláš. No nevadí. Medzitým, som s Bubum skúšal, koľko cukru sa v mestí do kúska čaju. No ten čaj mal potom dosť vysokú viskozitu... No nie? No áno! Po obede sme sa ešte chceli guľovať, ale začalo pršať. Hneď, ako prestalo pršať sme sa vybrali na kopec za chatou. Cestou sme si boli ešte obhliadnúť chátrajúci zmenšený Baskervillský zámok, ktorý stál na dvoch krivých podlhovastých pilieroch. Za chvíľu sme sa už nachádzali na čistinke, kde sme dohodli, že zahráme Poľovníkov a hyeny. Tak to bola najlepšia bojovka asi. Po tejto rozbíjačke sme ešte zahrali Britiša. Tu sme sa pekne vyváľali v mokrej tráve. Keďže sme boli úplne mokrí, šli sme pomaly do chaty. Na večer mal Bubu pripravenú dumku o knihách alebo také dačo. Potom sme ešte rozprávali o krojovom predpise. Hneď potom sme mali všelijaké zápasy. Ako poslednú vec tohto večera sme zahrali znamenia a pojedli koláče.
Nedeľné ráno sme začali urýchlene upratovať. Zatiaľ čo sme podaktorí umývali riad, niektorí ukrývali lekváre pred dievčatami, ktoré potom aj tak nenašli. Potom už len rýchlym krokom do Fričoviec. Tam po nás prišiel bus a v ňom pripečený šofér. Zbavili sme sa ho už v Prešove, kde sme prestúpili na iný bus. Na stanici sme si dali Gillwellský a bol koniec. No nie? No áno!
Fotogaléria