Čaute. Mal by som niečo napísať o nočnom pochode. Všetko, čo k tejto akcii patrí (napr. tma a zima), sa začalo v neskorších popoludňajších hodinách na stanici v Košiciach. Myslím, že nás prišlo asi 11. Johny kúpil lístky a vydali sme sa k vlaku.
Nakoľko sa vlakom viezol asi každý, myslím že túto časť nášho pochodu netreba nijako zvlášť rozpisovať. Akurát spomeniem, že sme vystúpili v Kysaku.
Po pár minútach pochodu zasneženým Kysakom sme sa dostali k lesnej ceste, po ktorej sme mali pokračovať. Zastavili sme a Johny nám dal zopár múdrych rád do života. Túto chvíľku využil každý ináč. Potom sme sa predsa len nejako pohli. Išli sme, išli a išli, snehu pribúdalo a pribúdalo, až sme došli na Jánošíkovu baštu. Urobili sme pár fotiek a pohli sa ďalej smerom na Vysoký vrch. Cestu sme si krátili kadečím, no myslím, že najmä snehovými guľami. Potom nám ešte cez cestu prešlo zopár diviakov a zasa sme len išli a išli. Cestou vzniklo aj zopár zaujímavých hlášok (Padroš ich mal zapísať).
Nakoniec sme predsa len došli na ten Vysoký vrch. Najedli sme sa, vymenili ponožky a sáčky v topánkach a pohli sa ďalej. Raz sme trochu zablúdili, no Johny nás všetkých zachránil. Potom sme išli už len popri tom nekonečnom plote okolo ZOO. Myslím, že práve tam začalo Mantinela niečo bolieť. Po nejakom čase sme sa vynorili na Hrešnej. Dojedli sme posledné zásoby, počkali na Oggyho, kým si naposledy užije snehu. Potom sme sa nejakou záhadnou a veľmi šmykľavou cestou dostali niekde ku Baránku. A tadiaľ už len “kúsok“ ku Lokomotíve. Tam sme sa rozišli tešiac sa na spánok, jedlo a iné. Myslím že táto akcia sa nadmieru podarila. Takže o rok.
Po pár minútach pochodu zasneženým Kysakom sme sa dostali k lesnej ceste, po ktorej sme mali pokračovať. Zastavili sme a Johny nám dal zopár múdrych rád do života. Túto chvíľku využil každý ináč. Potom sme sa predsa len nejako pohli. Išli sme, išli a išli, snehu pribúdalo a pribúdalo, až sme došli na Jánošíkovu baštu. Urobili sme pár fotiek a pohli sa ďalej smerom na Vysoký vrch. Cestu sme si krátili kadečím, no myslím, že najmä snehovými guľami. Potom nám ešte cez cestu prešlo zopár diviakov a zasa sme len išli a išli. Cestou vzniklo aj zopár zaujímavých hlášok (Padroš ich mal zapísať).
Nakoniec sme predsa len došli na ten Vysoký vrch. Najedli sme sa, vymenili ponožky a sáčky v topánkach a pohli sa ďalej. Raz sme trochu zablúdili, no Johny nás všetkých zachránil. Potom sme išli už len popri tom nekonečnom plote okolo ZOO. Myslím, že práve tam začalo Mantinela niečo bolieť. Po nejakom čase sme sa vynorili na Hrešnej. Dojedli sme posledné zásoby, počkali na Oggyho, kým si naposledy užije snehu. Potom sme sa nejakou záhadnou a veľmi šmykľavou cestou dostali niekde ku Baránku. A tadiaľ už len “kúsok“ ku Lokomotíve. Tam sme sa rozišli tešiac sa na spánok, jedlo a iné. Myslím že táto akcia sa nadmieru podarila. Takže o rok.